Práca na Malte. Oplatí sa dôverovať agentúre, alebo ísť na blind?

Autor: Erika Hrušovská | 14.10.2013 o 16:50 | (upravené 16.10.2013 o 18:57) Karma článku: 5,83 | Prečítané:  2193x

V posledných rokoch sa Malta stáva  cieľom sezónnej práce mnohých mladých ľudí zo strednej Európy.  Malá ostrovná krajina neláka študentov len kvôli atraktívnej klíme, ale najmä kvôli angličtine, ktorá patrí k úradným jazykom. Niektorí využijú služby agentúr, ktoré sprostredkujú za nemalý poplatok prácu a prípadne aj letenky. Tí odvážnejší sa vydajú na tento exotický ostrov v Stedozemnom mori ako sa hovorí na „blind“ a dúfajú, že si  prácu nájdu. Nie sú výnimkou, ak odídu z Malty sklamaní a s podstatne ľahšou peňaženkou.

Nie je všetko zlato, čo sa blyští

Jedna z najväčších pracovných agentúr na Slovensku, ktorá sprostredkováva  zamestnanie v zahraničí nájde klientom prácu za viac ako 200 eur. Výhodou je, že v prípade problémov sa na agentúru môžu obrátiť. Ťažko však posúdiť, kedy agentúra akceptuje, že ide o problém a chápe ho z rovnakého uhlu pohľadu ako klient pracujúci v zahraničí.   Problémy môžu byť rôzne. Zlý prístup nadriadených, nedodržanie pôvodne dohodnutého pracovného času, pozície, či platu, ale aj diskriminácia zahraničných zamestnancov a iný meter pre miestnych pracantov.

Dve študentky Karin a Patrícia, tiež využili služby vyššie spomínanej agentúry. Po dvoch týždňoch práce ,ako sami vravia, ich  bez príčiny vyhodili. „Nepovedali mi nič, iba, že som vyhodená,“ hovorí Karin, ktorá svoj problém riešila aj s agentúrou na Slovensku. Agentúra sa dožadovala dôvodu prepustenia.  Najprv odpísal zamestnávateľ  konzultantke, že dievčatá boli drzé. Agentúra sa však domáhala vysvetlenia a konkrétnych príkladov. Podľa zamestnávateľa Karin pracovala príliš pomaly, čo jej nikto počas práce nevytkol a Patrícia mala konflikt so supervízorom.

Po zakročení partnerskej agentúry na Malte zamestnávateľ prijal Patríciu späť do zamestnania. V prípade Karin si agentúra nepomohla a dievčina sa na vlastné náklady musela vrátiť domov na Slovensko.

Otroci, či dovolenkári?

V rovnakej reštaurácii bolo zamestnaných okolo dvadsať slovenských študentov, niektorí z nich o prácu prišli, iní sa rozhodli opustiť toto zamestnanie dobrovoľne. Ani jeden z nich nie je s prácou naozaj spokojný. „Robíme príliš veľa. Včera som pracovala od piatej až do skorého rána, kým sa reštaurácia nezavrela. Dnes mám o deviatej ráno novú smenu. Nemám ani celých 5 hodín na to aby som sa vyspala a oddýchla si.“ Opisuje situáciu študentka Michaela pracujúca v reštaurácii.   Podľa zmluvy mali študenti pracovať  40, maximálne 50 hodín týždenne. Takmer všetci pracovali týždenne viac ako 60, niektorí dokonca 70 hodín.  Výnimkou neboli ani 16 hodinové neplánované šichty.

Druhým a oveľa častejším extrémom  je veľmi nízky počet odpracovaných hodín týždenne. „Mesiac som si hľadala prácu a keď som konečne pracovala, tak len dva krát do týždňa a zvyšné dni som len zbytočne míňala peniaze, ale urobila som si na Malte peknú a dlhú dovolenku.“ Hovorí o svojej pracovnej skúsenosti Ivana, ktorá sa rozhodla svoj pobyt na Malte ukončiť predčasne.

Nie je výnimkou, ak zahraniční študenti majú dve, alebo tri brigády. Často len vtedy dosiahnu dostatočný počet odpracovaných hodín, aby sa im práca na Malte naozaj oplatila. Agentúra sprostredkúvajúca prácu sa v prípade Malty ukazuje ako výhoda, ale ani tá nemá neobmedzené práva a moc nad zamestnávateľom. V každom prípade je prínosné zistiť si referencie o svojim budúcom zamestnávateľovi, ešte pred podpísaním pracovného kontraktu, či dohody o sprostredkovaní práce.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?